Terchovský ľudový rezbár Štefan Hanuliak, odlievač figurín Jozef Holúb a mechanik pohybu Štefan Krištofík zrealizovali svoj nápad a nainštalovali v kostole sv. Cyrila a Metoda krásny pohyblivý betlehem.
Betlehem tvoria tri časti: Prvá časť zobrazuje tradičnú historickú Terchovú s typickými remeslami. Druhá časť je miesto narodenia Ježiša, skromné jasličky. Tretia časť zobrazuje prepychové mesto Jeruzalem.
Časom sa nahradili figúrky z plastu vyrezávanými figúrkami z lipového dreva. Každým rokom na Terchovskom betleheme pribúda niečo nové, pribúdajú náboženské výjavy z Betlehema i Jeruzalema, atmosféru Terchovej dopĺňajú nové ľudové remeslá a dielničky majstrov.
Rozsiahla expozícia je rozdelená do niekoľkých tematických celkov, podávajúcich ucelený obraz o histórii a národopise obce Terchová, jej jadrom je však Juraj Jánošík ako historická aj legendárna osobnosť.
Zvonička s tradičnou šindľovou strechou je ikonickou súčasťou miestnej architektúry. Nachádza sa v malebnej osade Marunov, ponúkajúcej úchvatné výhľady na okolitú prírodu. Jedným z najkrajších zážitkov je sledovať západ slnka nad Terchovou. Miesto má neskutočnú atmosféru a prekrásna je v každom ročnom období.
Táto krásna drevená zvonička sa nachádza na okraji lúky Marunovci pod sedlom Kováčka, pričom modrá značka na hrebeni označuje hranicu medzi Malou Fatrou a Kysucami. Laz Marunovci je skrytým pokladom pre tých, ktorí túžia objavovať nové, menej známe miesta. Z lúk okolo osady je úchvatný výhľad na hrebeň Malej Fatry.
Je to neveľký objekt pochádzajúci z polovice 19. storočia. Má štvorcový pôdorys, hranolovitý tvar ukončený stanovou strechou na ktorej je drevený kríž a zvon. Je pokrytá doskovým obkladom a dreveným šindľom. Prízemie od poschodia oddeľuje pultová strieška pripomínajúca podlomenicu tradičných ľudových zrubových stavieb na severnom Slovensku. Zrekonštruovaná bola v roku 2008.
Kysucká dedinka Stará Bystrica vám ponúka skvost, ktorý nikde inde na svete nenájdete. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
Šesť bronzových plastík, ktoré sú umiestnené vo výklenkoch orloja: z najstaršieho obdobia je to knieža Pribina, kráľ Svätopluk, z 19. storočia sú to kodifikátori slovenského jazyka Anton Bernolák a Ľudovít Štúr, z 20. storočia je to Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Pozoruhodnosťou je taktiež vyobrazenie Pribinu s mečom v ruke a kráľa Svätopluka s kráľovskou korunou, ako kráľa starých Slovákov. Všetkých šesť plastík bolo odliatych z bronzu v ateliéri Tri kamene v Stupave.
Sedem sôch slovenských apoštolov vytesal z topoľového dreva ľudový rezbár Peter Kuník z Tvrdošína. Ide o svätcov, ktorých osudy boli spojené so Slovenskom: sv. Cyril, sv. Metod, sv. Andrej-Svorad, sv. Beňadik, sv. Gorazd, sv. Bystrík a sv. Vojtech.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Je potrebné zdôrazniť, že astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja.
